História
Alpský jazvečíkovitý brakier pochádza z miest, kde sa odnedávna lovila vysoká zver. Keďže išlo o zložitejší terén, poľovníci potrebovali psa, ktorý si s týmto horským terénom poradí. Využili teda v tej dobe dobre známe rakúske duriče a krížili ich s jazvečíkmi. V rokoch 1881 a 1885 si potom tieto psy vybral korunný princ Rudolf Habsburský na svoje lovecké výpravy do Turecka a Egypta. Plemeno sa spočiatku vyskytovalo v rôznych variantoch nielen v rakúskych Alpách, ale aj v tých nemeckých alebo v Krušných horách. Podľa toho dostal svoj prvotný názov alpsko-krušnohorský jazvečíkovitý brakier. Roku 1897 bol vypracovaný prvý štandard, ktorý zjednotil tieto rôzne varianty. Roku 1932 potom bolo toto plemeno uznané kynologickým zväzom v Rakúsku ako tretie farbiarske plemeno. V roku 1975 sa jeho názov zmenil na dnes známeho alpského jazvečíkovitého brakiera.
Správanie a temperament
Ide o veľmi energetické plemeno. Pri práci je horlivý, nadšený a samostatný, ale od majiteľa sa odďaľuje iba na menšiu vzdialenosť. Využíva sa predovšetkým na hlasné dohľadávanie vysokej zveri, alebo na lov zajacov a líšok. Svoje uplatnenie našiel aj pri práci s čiernou zverou, ktorá môže byť pre psov nebezpečná. Jeho menší vzrast mu ale v boji dodáva značnú výhodu. K svojej rodine je veľmi milujúci, oddaný a verný. Aj keď miluje deti a rád sa s nimi hrá, niektoré hry mu môžu byť nepríjemné. Ostatné zvieratá pomerne dobre toleruje a nevyhľadáva žiadne konflikty. Vzhľadom k jeho výborným loveckým pudom by však mal byť dobre socializovaný, aby iné zvieratá nebral ako korisť. Pokiaľ bude sám v koterci, bude nešťastný, čo sa môže prejaviť aj na jeho povahovej stránke. K cudzím ľuďom sa chová odmerane a nedôverčivo, nemal by ale byť agresívny. Je veľmi šikovný a učenlivý. Vďaka jeho samostatnosti, ktorá je aj kvôli práci vyžadovaná, od neho však nemôžeme očakávať splnenie všetkých pokynov. Niektorí jedinci radi utekajú, preto je vhodné mu zaistiť dobre oplotený výbeh.
Vzhľad
Alpský jazvečíkovitý brakier je silný pes s nízkymi nôžkami. Pomer medzi kohútikovou výškou a dĺžkou tela je 2:3. Mozgovňa je mierne klenutá s výrazným prechodom medzi ňou a ňucháčom. Nos je čierny. Čierne pigmentované sú aj pysky, ktoré priliehajú a tvoria mierne zaoblený oblúk. Oči sú tmavo hnedé, očné viečka sú čierno orámované. Vysoko zavesené uši nemajú záhyby, sú stredne dlhé a ich koniec je zaoblený. Aj keď krk nie je príliš dlhý, je dobre osvalený, rovnako ako jeho silný trup. Hrudník je široký, s výrazným predhrudím, brucho je mierne vtiahnuté. Chvost je vysoko nasadený, silný pri koreni. Keď je natiahnutý, dosahuje tesne k zemi. Koža je pružná, pevná a bez vrások. Srsť je tvorená hustými pesíkmi a hustou podsadou. Ideálnym sfarbením je tmavá jelenia červeň, ktorá môže byť obohatená o prímes čiernej. Ďalším možným sfarbením je čierne s jasne ohraničenými znakmi červenohnedého pálenia na hlave. Vyskytovať sa môže aj biely znak (hviezda) na hrudi. Ideálna výška je u psov 37-38 cm, u súk 36-37 cm.
Starostlivosť a životné podmienky
Aj keď mu jeho srsť umožňuje dobre sa vysporiadať s rôznymi typmi počasia, nemal by byť neustále len v koterci. Nielen, že potrebuje dostatok pohybu a pracovného vedenia, ale kvôli svojej psychickej pohode potrebuje aj dostatok kontaktu s rodinou a svojim pánom. Srsť postačí pravidelne vyčesávať, v období pĺznutia častejšie. Inak si žiadna špeciálna starostlivosť nežiada. Vzhľadom na to, že sa jedná o lovecké plemeno, mal by byť majiteľ vybavený psou lekárničkou a vedieť, ako ju použiť na základné ošetrenie. Psík by mal byť po každej loveckej výprave skontrolovaný, či je v poriadku. Tiež by mal byť vhodne ošetrený proti parazitom. Proti tým vonkajším je vhodné využiť tabletu, pipetu alebo sprej. Za obojok by sa mohol psík niekde zachytiť, mohol by si tak ublížiť a pri najmenšom ho stratiť.
Zdravie
Tento brakier je pomerne zdravým plemenom. Genetické testy sa u neho vykonávajú na ochorenie zvané neuronálna ceroidná lipofuscinóza. Ide o problém, pri ktorom sa v nervových bunkách usadzujú odpadové lipidové látky. Tie potom narúšajú nervové bunky. Choroba sa prejavuje slepotou, záchvatmi, problémami s motorikou alebo zmenami v správaní. Bohužiaľ sa jedná o ochorenie, ktoré končí smrťou. Ďalším problémom môžu byť ovisnuté uši. Tie vytvárajú ideálne prostredie pre kvasinkové či bakteriálne infekcie. Pravidelne uši kontrolujte av prípade potreby ich vyčistite. Vďaka vyšším nárokom na pohybový aparát je vhodné podávať kĺbovú výživu. Ďalej je dôležitá pravidelná kontrola pazúrikov, aby nedochádzalo k ich prerastaniu.
Kŕmenie
Aby bol psík spokojný, potrebuje dostatočné množstvo kvalitnej a vyváženej stravy. Na výber je buď prirodzená strava BARF alebo kompletná kŕmna strava vo forme granúl. Granúl je dnes na trhu veľké množstvo značiek. Kvalitné krmivo poznáte podľa vysokého obsahu mäsa a nízkeho alebo nulového obsahu obilnín. Granule obsahujú dostatok minerálnych látok a vitamínov, tak aby ich váš maznáčik dostal množstvo, ktoré práve v danej vekovej kategórii potrebuje. Niektoré granule sú tiež obohatené o kĺbovú výživu.
Pokiaľ zvolíte prirodzenú stravu, je potrebné si pripraviť dostatok miesta v mrazničke a naštudovať čo najviac informácií. Dávka, ktorú budete doma zostavovať, musí obsahovať adekvárne množstvo bielkovín, tukov a sacharidov a mať vyvážený obsah minerálnych látok aj vitamínov. S poslednými dvoma môžu pomôcť doplnky stravy, ktoré sú dnes pre týchto psíkov k dispozícii. Myslite na to, že v rôznom časovom období potrebuje psík iný príjem energie. Pokiaľ bude rozbehnutá poľovnícka sezóna a psík bude denne na love, bude mať na energiu vyššie nároky. Využiť možno aj granule pre športové a pracovné plemená, ktoré tieto nároky vykryjú. Naopak v zime, kedy bude psík skôr leňošiť, je vhodnejšie zvoliť granule pre klasických dospelákov, alebo tzv. light receptúry, aby nedochádzalo k obezite. Po každom kŕmení by mala nasledovať aspoň dvojhodinová pauza a odpočinok, aby psík jedlo v pokoji strávil a nedostavili sa nejaké zdravotné komplikácie.
Platobné metódy
