Činčila 🐭

História

Činčila je malý hlodavec, ktorý pochádza z okolia juhoafrických Ánd, jej predkovia ale žili aj v Peru, Bolívii aj Argentíne. Patrí do kmeňa strunatcov, triedy cicavcov a čeľade činčilovitých. Poznáme dva druhy činčil - činčila krátkochvostá a činčila dlhochvostá. Dožívajú sa obdivuhodného veku, v ideálnych podmienkach s vami strávia až 20 rokov. Vo voľnej prírode žije v skalných puklinách a hojne skáče, dokáže vyskočiť až 1 meter vysoko. 

Správanie a temperament

Činčila je společenský tvor. Má ráda, pokud žije alespoň v páru. Pokud nechcete mláďata, ideální jsou dvě samice. I ochočená činčila ale nebude unešená z faktu, že ji chcete denně dvě hodiny hladit a chovat. Nechá se vyndat, pohladit a dost. Lidská náruč není její oblíbené místo. Větší radost jí uděláte, pokud ji necháte se proběhnout. Činčila má jednu specifickou vlastnost - koupání v písku. Několikrát denně se doslova rochní v jemném písku, čímž si čistí kožíšek. Miluje to.

Vzhľad

Ide veľkostne o ideálne zvieratko. Dĺžka tela sa pohybuje medzi 25 a 35 cm, chvost dorastá do dĺžky až 20 cm a hmotnosť je 400 – 600 g. Samce sú spravidla väčšie a ťažšie ako samice. Gravidita samica trvá viac ako 110 dní av jednom vrhu môže byť až šesť mláďat. Zaujímavé je, že činčily sa rodia už veľmi vyvinuté – ihneď vidia a majú kompletnú srsť. Pohlavná dospelosť prichádza už v piatom mesiaci života, takže pozor, ak si zaobstaráte viac mláďat rôzneho pohlavia, celkom skoro sa môžete dočkať mláďat. 

Činčila dlhochvostá

Poznáme dva druhy činčily, a to dlhochvostom a krátkochvostom. Dlhochvostá činčila je práve ten druh, s ktorým sme sa už každý stretol. Vo zverimexe, u niekoho doma, na výstave. Má nápadné a vztýčené uši, pretiahnutejší ňufák, dlhší chvost. 

Činčila krátkochvostová

Činčila krátkochvostá je opak - má kratší chvost, priliehavé uši, guľatejšiu hlavu aj ňufák. Má tiež svetlejšiu farbu srsti. V zajatí sa krátkochvostová činčila vôbec nespráva a vo voľnej prírode je už takmer vyhynutá. Preto ju pravdepodobne na vlastné oči nikdy neuvidíte. Snáď ich populácii pomôže, že sú vo svojej domovine štátom chránené.

Starostlivosť a životné podmienky

Ak činčila niečo naozaj potrebuje, tak je to veľa priestoru. Rada skáče, pobehuje, skúma. Často spí na vyvýšených miestach, preto počítajte s poschodovou klietkou, teráriom alebo voliérou. Nikdy si neobstarávajte činčilu, pokiaľ ju nemôžete dopriať aspoň 70 cm dlhú a 60 cm vysokú klietku, ale to je skutočne minimum. A pre jedného jedinca. Ideálny je priestor 1 m na šírku aj na výšku, pokojne aj viac. Viac priestoru znamená viac kusov preliezačiek, domčekov, lehátok, hračiek a ďalších prvkov. Súčasťou musí byť priestranný úkryt alebo domček, toaleta a piesok na kúpanie v zodpovedajúcej nádobe. Činčila je veľmi čistotná, neznáša mokro a vlhko, a preto je nutné denne čistiť klietku aj podstielku. Hoci by bolo len mokré od vody na pitie. 

Ubykáciu pre činčilu umiestnite tam, kde je pokojnejšie, kam nedopadá priame slnko, nie je prievan, vlhko ani zima. Myslite aj na to, že činčila môže v noci pekne vyčíňať a nie každý dokáže vedľa šantiacej šedej gule spať. Takže pre svoju pohodu a pokoj, doprajte jej nejaký pekný kútik v obývačke alebo kdekoľvek inde ako v spálni. 

Kŕmenie

Činčily sú bylinožravce, čo je výhoda, pretože im môžete podávať aj čerstvé krmivo. V domovskej lokalite sa činčila živí diétne, semienky, lupene, korienky. Medzi jej obľúbené pochúťky patrí napríklad opuncia. V našich končinách potešíte činčilu usušeným plodom divokej ruže, vetvičkami ovocných stromov, Puyu, sušené jablko a trávy Nasella a Stipa. Ako základ ale určite zvoľte kvalitnú kŕmnu zmes určenú práve pre činčily. Pokiaľ bude voľba sypaného krmiva alebo granúl, zvoľte sypané. Činčila si rada vyberie to, na čo má chuť. Granule sú chuťovo konštantné. Voľte väčšiu a ťažkú misku, ktorú činčila neprevrhne.