História
Ježko je cicavec, ktorý má svoje korene v Afrike. Konkrétne v Zambii, Senegale a Sudáne. Je to nočné zviera, takže väčšinu dňa prespí a so súmrakom sa stáva aktívnym a zvedavým. Preto je to fajn parťák pre ľudí, ktorí sú väčšinu dňa mimo domova alebo sú časovo vyťažení. Večer môžu tráviť spoločne. Tento druh ježka sa neukladá k zimnému spánku, ako to poznáme u ježkov žijúcich v našej prírode. Typickým obranným znakom je schúlenie sa do klbka, naježenie pichliač a prskanie. Ale u doma chovaných a ochočených ježkov sa s týmto správaním stretnete úplne ojedinele, napríklad pri kontakte s iným zvieraťom, kedy sa ježko bude cítiť ohrozený. Vo voľnej prírode sa dožíva štyroch až šiestich rokov, pokiaľ mu pripravíte dobré podmienky, v chove sa môže dožiť až dvanásť rokov.
Správanie a temperament
Tento ježko je obľúbený pre svoju miernu povahu. Rád sa nechá vziať od svojho pána do ruky a nebráni sa ježeniu bodlín. Je pre neho typické, že sa nadviaže na jedného človeka, ktorému tak veľmi dôveruje. Vďaka tomu, že je aktívna predovšetkým v noci a večer, nebude trpieť vašou neprítomnosťou cez deň. Takže, ježko cez deň spí, v noci je aktívny. Ale nečakajte žiadne hodinové šprinty a neúnavné hry. Hoci sa každý jedinec chová trochu inak, niektorý ležérne pochoduje, iný si zvoľna popobehne v kole, ich aktivita nie je nijako bujará a nenarobia tak ani veľa hluku. Aj keď to teda nie je žiadny šprintér, má pohyb rád. Preto na to myslite pri výbere klietky. Výhodou môže byť aj to, že ježko je stopercentný samotár, takže si v pokoji môžete zaobstarať iba jedného jedinca namiesto páru či skupinky. Bude rád, keď bude jediným miláčikom v rodine.
Vzhľad
Ježko bielobruchý je oveľa menší ako nám známi ježkovia východní a západní. Dorastá do dĺžky 18 až 25 cm a hmotnosti 300 až 500 g. Zaujímavosťou je, že samička je väčšia a ťažšia ako samec. U väčšiny zvierat je to naopak. Na chrbte a hlave nesie toľko typické bodlinky. Ich dĺžka je 15 až 20 mm, farba hnedá, čierna aj biela. Sú rôzne farebné. Na bruchu má ježko hebkú srsť, ktorá je, ako nám napovedá jeho meno, biela. Keď sa povie ježko, väčšina z nás si ako prvý vybaví roztomilý kukuč s dlhým ňufákom. Áno, to je ježkový znak. Na hlave má malé a okrúhle ušká a žiariace oči. Vyzerajú ako dve vypuklé korálky. Nohy má ježko kratšie a predné labky sa od tých zadných líšia tým, že majú päť prstov a zadné len štyri.
Starostlivosť a životné podmienky
Ježko nie je náročný na pohyb, krmivo ani starostlivosť. Pri výbere klietky myslite na to, že má toto zvieratko rado pohyb. Minimálne rozmery sú 90 x 50 cm, výška nie je tak rozhodujúca, ale je fajn vybrať vyššie, aby ste do nej mohli umiestniť väčšie hracie prvky. A hviezdou ježkových sŕdc sa stanete, ak zaobstaráte klietku poschodovou. Ideálne je zaobstarať klietku s veľmi malými medzerami, aby nedošlo k zraneniu nôh pri prekĺznutí medzi drôtmi. Alternatívou môžu byť plastové chovné boxy alebo drevené ubikácie. Mostíky, behacie kolesá a ďalšie prvky vyberajte z dreva alebo plastu, opäť ideálne bez zbytočných medzier a skulín. Ježčie nôžky sú jednoducho drobunké a nie tak obratné ako napríklad tie myší. Samotnú klietku alebo box umiestnite tak, aby na ňu nedoliehalo priame slnko a nebola vystavená prievanu. Ten ježkovia skutočne nenávidia.
A čo do klietky zaobstarať? Určite podstielku. Vyberajte radšej prírodné materiály, ako sú bezprašné hobliny. Určite bude ocenená aj miska s kúpacím pieskom. Domčekov môžete, podľa priestoru, zaobstarať viac. Nebojte sa ani tých kartónových, ježko nie je škrečok a nebude si kartón dávať na desiatu. A viete, že ježkovia milujú textilné a plyšové spacie vaky? Nie? No vážne, skúste jeden zaobstarať a presvedčte sa, že to bude ježko „najka“. Ďalej myslite na toaletu a misky. Toaleta musí byť nižšia, rovnako tak misky. Do toalety musí byť schopný vliezť a do misiek dosiahnuť. Je nízky, tak na to myslite. Voľte ideálne kameninové misky, ktoré sa neprevrhnú, až si na ich okraj ježko stúpne. Tip, ako naučiť ježka na toaletu - nedávajte ju do klietky ihneď. Vyčkajte a vyporozujte, do ktorých miest sa ježko chodí vyprázdňovať. Výkaly odstráňte a na miesto nich umiestnite toaletu. To je najľahšia cesta. Zaobstarajte tiež bežecký bicykel. Všetky prvky, vrátane schodov, na ktoré sa dá liezť, vyberajte s čo najmenším sklonom. Ježko sa rád prechádza a lezie, ale predsa len to nie je veľký atlét a strmé plošiny sú pre neho takmer neprekonateľné.
Kŕmenie
Ježko nie je náročný, jeho výživu ľahko pokryjete zakúpenou kŕmnou zmesou pre ježkov. Pokiaľ by ste ale chceli kŕmiť vlastnou zmesou a maximálne sa priblížiť prirodzenému krmivu, tak smelo do toho. Stačí vám pár jednoduchých vodítok. Hoci všetci poznáme obrázok ježka s jablkami a hruškami napichnutými na bodlinách, realita je úplne inde. Ježko nie je bylinožravec, ale hmyzožravec. Takže podávajte sarančatá, múčne červy, cvrčky alebo šváby. Určite ocenia aj kúsok vareného kuracieho mäsa či kvalitné mäsové vrecko pre mačky. Prijme aj mačacie granule (kvalitné s vysokým obsahom mäsa) a menšie množstvo vajíčok, zeleniny alebo ovocia. Využite rozmanitosť surovín a denne zloženie krmiva obmieňajte.
Pár zaujímavostí k ježkovi
*neznáša prievan
*je to rýdzí samotár
*cez deň si s ním neužijete, ožíva večer
*má rád čistotu
*ocenia, pokiaľ mu prvky v ubytovaní budete obmieňať alebo premiestňovať; rád skúma
*krmivo musí byť založené na živočíšnej zložke
*ježko podobne ako hady mení "kabát" - niekoľkokrát za život mení pichliače
*prvky do klietky môžete aj nájsť či vyrobiť - použite polená, kamene, rôzne rúrky alebo krabičky
Tak čo hovoríte, oslovil vás ježko bielobruchého? Uvažujete o ňom ako o maznáčikovi? Je to krásne, milé a nenáročné zviera, ktoré vás chytí za srdce. Uvidíte, labku na to!
Platobné metódy
