História
Dlhosrsté králiky sú samozrejme potomkami klasických králikov, ktorí boli známi už v prvom storočí pred naším letopočtom. Od svojho vzniku boli považovaní za ľahkú a výživnú korisť, ktorá navyše poskytovala aj kožušinu na zahriatie. Po stáročia sa králik vyhľadával predovšetkým pre obživu. Až v medzivojnovom období sa v Českej republike rozšíril chov na statkoch, kedy králiky voľne pobehovali po maštaľoch a kŕmili sa zvyškami. A až okolo roku 1966 u nás začala éra záujmových chovov, výstav a odštartovala aj šľachtiteľská éra.
Dlhosrsté plemená sú pomerne staré, ich vznik sa datuje k začiatku 18. storočia. Aj títo králiky boli správanie predovšetkým na úžitok. Králičia dlhá srsť je veľmi jemná, hustá a hrejivá. Preto sa napríklad srsť z angorského králika považovala za luxusný materiál na zimné doplnky pre bohatých ľudí. Veľakrát bola krajšia a dostupnejšia ako iné a bežne používané kožušiny. Našťastie sa dnes králiky hojne správajú len ako maznáčikovia, nemusíme ich mať len pre úžitok, ale napríklad pre radosť.
Správanie a temperament
Dlhosrstí králikovia sú stavbou tela i povahou prakticky zhodní s krátkosrstými plemenami. Ide o pokojné a milé zvieratká, ktoré si od mala dobre zvykajú na ľudský dotyk. Králiky, bez ohľadu na veľkosť alebo dĺžku srsti, nie sú samotári. Preto, ak zvažujete, že si zajačika zaobstaráte, určite urobíte správne, keď kúpite dvoch jedincov. Králik potrebuje komunikovať s iným králikom. Má to veľmi zásadný vplyv na ich pohodu a spokojnosť. Ideálna je samica a kastrovaný samec, veľmi dobre sa spolu znáša. Menšie plemená bývajú viac teritoriálne, ale nie je to nič, čo by znepríjemňovalo ich chov. Pokiaľ budete podávať kvalitné krmivo a poskytnete zajačikovi dostatok priestoru a veterinárnu starostlivosť, ide o úplne nenáročného maznáčika. Iba pokiaľ ho chcete ako parťáka pre malé dieťa, nechajte si poradiť od skúsených chovateľov. Niektorí sú pri voľnom pohybe divokejšie, napríklad zajačie majú tendenciu pri vyberaní z klietky skákať. Tak sa riaďte radami skúsenejších.
Vzhľad
Dlhosrstí králikovia, ako sám názov hovorí, majú dlhú srsť. Výnimkou nie je ani dĺžka cez 6 cm. A to je už skutočne veľa. Tvar tela je typicky zavalitý, valcovitý, so silnejšími prednými končatinami. Hlava býva guľatejšia, plná a silná. Fyzicky sa teda nijako nelíšia od svojich ostatných králičích kolegov. Rozdiel naozaj spočíva iba v dĺžke a farbe srsti. Dlhosrsté plemená sú stredné alebo zakrpatené, preto sa hmotnosť stredných pohybuje okolo 3,5 - 4 kg, pri zakrpatenom variante je potom hmotnosť okolo 1,2 kg. Celkový dojem dlhosrstých králikov pôsobí roztomilo, ľahko elegantne.
Angora (A) - Angora je plemeno králika, ktoré každý poznáme, hoci sme ho naživo pravdepodobne nikdy nevideli. Ide o králika, ktorý vyzerá ako veľká našuchorená gulička páperie, kedy aj uši sú ako dve nadýchané prachovky. Len čumáčik postráda dlhú srsť. Angora je staré plemeno, cca 300 rokov, vďaka svojej srsti je veľmi tradičným plemenom, angorská srsť je jedno z najjemnejších prírodných vlákien na svete. Angora má mierne pretiahnuté a zavalité telo, s veľmi kvalitným osvalením. Hlava je široká, plná a výrazná, nesie vzpriamené uši, ktoré dorastajú do dĺžky až 12 cm. Srsť dorastá do dĺžky aj viac ako 6 cm, partie, kde je srsť dlhšia, nesú špeciálne názvy ako licousy, zástavky a podobne. Podľa štandardu sa dospelý jedinec môže hmotnostne pohybovať medzi 3,5 až 5 kg, väčšinou ale dosahuje cca 4 kg. Uznaných je hneď niekoľko farebných rázov, najrozšírenejšia je biela farba srsti v spojení s červeným okom. Srsť sa môže strihať, čo je u králikov výnimka.
Liščí (Li) - Plemeno líščieho králika je veľmi ojedinelé. Ide o náročné plemeno, ktoré je určené iba skúseným chovateľom. Preto sa s ním naživo asi nikdy nestretnete. Ide o králika, ktorý bol vyšľachtený pre svoju srsť, ktorá mala imitovať kožušinu modrej polárnej líšky. Srsť tohto králika dorastá do dĺžky 5 až 6 cm, má viac farebných rázov, ale v činčilovom variante má nádherne studene modro šedé sfarbenie. Je mäkká ale na dotyk o niečo hrubšia, než je napríklad srsť angory. Je to tým, že má vyššie percento pesíkov. Zaujímavosťou je, že dlhá srsť je len na tele. Na ušiach, končatinách a hlave je srsť krátka. Telo je opäť zavalité, valcovité, hlava je široká, plná a silná. Rovnako ako vyššie uvedená angora, patrí líščí králik do stredných plemien. Pretože jeho hmotnosť sa v dospelosti pohybuje okolo 3,5 kg.
Zakrpatený líščí (ZLi) - Toto zakrpatené plemeno krásne bielej farby nie je bohužiaľ veľmi známe a populárne, u nás sa prakticky neobjavuje. Najväčšie zastúpenie má vo Švajčiarsku, ktoré je vedené aj ako krajina jeho vyšľachtenia. Telo má zavalité, valcovité, dobre osvalené, hlavu guľatejšiu, silnú a plnú. Ouška sú vzpriamené a dorastajú do dĺžky 5,5 cm. Srsť rastie približne do 5 cm. Je to taký malý biely huniačik. Dospelý jedinec váži 1,2 až 1,4 kg. Vyskytuje sa vo viacerých farebných rázoch, napríklad kuním či čiernom, ale najbežnejšia je čisto biela farba s červeným okom.
Starostlivosť a životné podmienky
Dlhosrsté králiky majú veľmi podobné nároky na priestor, krmivo i starostlivosť, ako každý iný králik. Iba čo sa týka srsti, tu je potrebné venovať určité úsilie. Dlhá srsť sa ľahko zastrapatí, chytajú sa do nej drobné nečistoty, seno, peľ, prach a ďalšie. Je teda nutné ju častejšie česať a kontrolovať, v prípade angory môžete aj zastrihovať. Predovšetkým, ak chcete chovať výstavný kus, srsť vám trochu práce zaistí. Na druhú stranu, králiky sa neumývajú a keď už, tak len zriedka. Oproti psíkovi, ktorý je väčší, je to teda stále len rýchlejšie a menej náročné staranie sa.
Základom je samozrejme dostatočný priestor na život. Koterec či klietka, veľký výbeh, čistá podstielka, čerstvé krmivo a čistá voda. Koterec alebo klietka musí byť minimálne 2,5x dlhšia ako je telo králika. Ale keď bude väčšia, jedine dobre. S viacerými jedincami sa náročnosť na priestor samozrejme zvyšuje. Klietka je lepšie nechať vyrobiť, klietky z predajní pre zvieratá sú vhodné pre malé plemená králikov a pre tie väčšie plemená sú nedostatočne veľké aj vysoké. Pokiaľ máte tú možnosť, zariaďte radšej ubytovanie na záhrade. Priestranný zateplený koterec chránený pred vetrom, priamym slnkom a dažďom, s veľkým krytým výbehom bude králikom vyhovovať najviac. Zateplený koterec im na prežitie zimy bohato stačí a vonku majú neustálu možnosť voľného pohybu a podľa sezóny aj skrmovanie čerstvej trávy. Ale pozor, králiky sú majstri v hrabaní, potrebujú noru, keď mu ju zariadite sami, vyhnete sa nemilému zisteniu, že vám ju sám vyhrabal napríklad pri samotnej hranici koterca. Samotný výbeh, ohrada alebo plot by mal byť zakrytý aj zhora a pripevnený k zemi. Králik je veľký a môže sa stať, že ľahšie príbytky dokáže posunúť alebo nadvihnúť. U veľkých králikov ale vždy počítajte s priestorom minimálne 3 m na jedinca. Nesmú chýbať nádoby na krmivo, vodu, čistá podstielka a ideálne aj hračky. Veľmi ocení drevený domček s dvoma vchodmi a rovnou strechou. Ten sa stane centrom diania.
Samozrejmosťou spokojného králika a jeho pevného zdravia je kvalitné krmivo. Králiky nemajú pravidelný režim v kŕmení, vyhovuje im stály prísun krmiva v malom množstve. Takže vlastne sa môže zdať, že celý deň uždibujú. Je to ale ich prirodzený a pohodový štýl kŕmenia. Každý deň je nutné podávať čerstvú zeleň. Vedľa trávy a ďateliny tiež šalát, bylinky, zeleninu, občas kúsok ovocia. Suché seno a čerstvú čistú vodu. Ďalej sa podávajú aj kŕmne zmesi s obilninami. Plemeno od plemena má v krmive určité špecifiká, ale detaily kŕmenia riešia skôr chovatelia, ktorí šľachtia králiky pre výstavu. Krmivo má vplyv práve napríklad aj na konkrétne sfarbenie srsti. Čo sa ale výberu krmiva týka, nechajte si poradiť priamo od chovateľa, ktorý plemeno pozná a vie, čo mu vyhovuje najviac. Navyše, králiky sú aj na nejaký typ krmiva navyknutí, takže si ušetríte aj prácu.
Chov králikov teda nie je nijako náročný, ich starostlivosť zahŕňa kefovanie niekoľkokrát týždenne, raz za mesiac skontrolujte a prípadne skráťte pazúriky, strážte hmotnosť, pozrite sa na ďasná a zuby, či je všetko v poriadku. Aspoň raz za rok zájdite k veterinárovi. Na začiatku chovu sa poraďte o vhodnom očkovaní a prípadných antiparazitných prípravkoch.
Treba však zdôrazniť, že všetky plemená králikov si potrpia na čistotu. Misok, klietky, koterce, výbehu aj podstielky. Skrátka všetko musí byť suché, čisté a udržiavané. Pri voľnom pohybe v byte nezabúdajte na to, že králik môže začať hlodať, na čo príde. Okrem materiálnych škôd môže ísť aj o zdravie alebo dokonca život králika. Preto strážte, že nemá prístup k elektrickej zásuvke, káblom, chémii a podobne.
Zdravie
Králiky sa všeobecne považujú za zdravé a odolné zvieratá. Pri naočkovaní, správnom kŕmení a dostatku pohybu nebudú spravidla ničím trpieť. Nemajú ani žiadne zvláštne sklony k určitým ochoreniam. Najznámejším strašiakom je králičie mor a myxomatóza. Na obe tieto choroby sa ale králiky očkujú v mláďacom veku a nakaziť sa tak nemôžu. Zriedka vyskytujúce sa choroby sú ušný svrab, infekčná nádcha a problémy spojené s trávením. Okrem tráviacich problémov sa jedná o choroby, ktoré si králiky odovzdávajú. Pokiaľ máte uzavretý chov, nemusíte sa obávať. U plemien, ktoré sú viac žravé a menej aktívne, hrozí zatloustnutí. To samozrejme neprospieva nikomu a ničomu, trpia orgánmi aj pohybový aparát.
Kŕmenie
Králiky, ak sú v chove čisto ako maznáčikovia, postačí, keď kúpite kŕmnu zmes pre nich určenú a doplníte ju čerstvou dávkou šalátu, byliniek, trávy a zeleniny. Pokiaľ ale budete mať vyššie ambície napríklad na výstavách, v chove a podobne, odporúčam sa pri zostave krmiva spojiť s chovateľom, od ktorého zviera budete mať, alebo iného, ktorý sa s daným plemenom venuje výstavám. Krmivo môže mať zásadný vplyv na farbu srsti, osvalenia, niektoré plemená sú náročnejšie na jadrové krmivá, iné nie. Skrátka, nechajte si poradiť, pokiaľ skúsenosť nemáte. Napríklad zistíte, že vás baví mixovať vlastnú zmes 😊