História
Králiky všeobecne pochádzajú z oblasti Španielska, ich domestikácia je zaznamenaná už v 1. storočí pred naším letopočtom. Už od praveku boli veľmi vyhľadávanou lovnou zverou, dali sa ľahko uloviť, neboli nebezpeční a bola z nich aj koža. Starí Rimania chovali králiky už v odboroch, králičie mäso bolo pre nich mimoriadnou pochúťkou. Na Baleároch sa im ale chov vymkol z rúk a došlo k premnoženiu. Králiky bolo toľko, že likvidáciu dostala na starosti armáda. V stredoveku sa králiky chovali už v hospodárstvach, kde väčšinou pobehovali na voľno a živili sa tým, čo koňom a kravám vypadlo zo žľabu. Ich chovu nebola venovaná žiadna zásadná starostlivosť. Časom sa menil aj dôvod chovu králikov. V Anglicku okolo 17. storočia bol chov rozšírený s cieľom získania kvalitnej kožušiny, v 19. storočí sa ale králiky chovali predovšetkým kvôli mäsu. Záujmovému chovu králikov sa začalo dariť až na sklonku 19. storočia, predovšetkým v Anglicku a Francúzsku.
Tradícia chovu králikov v Českej republike je viac ako dvojstoročná. Počas prvej a druhej svetovej vojny sa do Čiech dostalo mnoho králičích plemien a ich chov sa veľmi rozšíril. Samozrejme pre dostupnosť mäsa. Až okolo roku 1966 sa verejnosť začala zaujímať o rôzne čistokrvné plemená, zložením ich krmiva a kvalitným chovom celkovo. Začali vznikať rôzne chovné farmy, spolky, výstavy a súťaže a naplno sa rozbehol chov králikov ako rodinných spoločníkov, nie iba ako hospodárskeho zvieraťa. A práve chovom a šľachtením vznikali konkrétne a nové plemená, ktoré poznáme dnes.
Správanie a temperament
Aj krátkosrstý králik je stále králik. Od toho sa odvíjajú všetky základné a známe nároky, zvyklosti a podobne. Králikovi je najlepšie vo vonkajšom vyteplenom koterci. Dlhú dobu je jedným z najvyhľadávanejších maznáčikov pre deti a dospievajúcich. Je nutné ale zaistiť dostatočný priestor ako v klietke či koterci, tak vo výbehu. Každý králik bude vďačný, keď nebude v domácnosti jediný svojho druhu. Králik nie je samotár. Povaha a správanie králikov je dobrá. Spravidla sú pokojní, aktívni ale nie divokí. Rozhodne sa oplatí zainvestovať do mláďaťa od prevereného chovateľa, ktorý pozná nielen genetický základ zajačika ale aj podmienky, za ktorých on aj jeho predkovia pochádzajú. Aj správanie majiteľa ku králikom má vplyv na ich temperament.
Vzhľad
Králiky s krátkou srsťou sa vzhľadovo líšia práve väčšinou len dĺžkou kožúšku. Inak im všetky typické znaky zostávajú. Pokiaľ ide o stredné plemeno, nesie znaky a tvary stredných plemien, to isté pri zakrpatených variantoch. Preto vzhľad u tejto skupiny nie je nijako jednotný, záleží na plemene, do akej kategórie králikov spadá.
Kastorex (Ca) - Vznik Kastorexe sa datuje k roku 1919 ak jeho prvému vystaveniu došlo už v roku 1924. Toto plemeno ihneď zaujalo, a to predovšetkým vďaka svojej nádhernej a hustej srsti, ktorá bola takmer na nerozoznanie od iných veľmi drahých kožušín. Mierne zavalité a pretiahnutejšie telo pôsobí elegantne, je valcovité a rovnomerne osvalené. Hlava je výrazná, plná a guľatá. Uši sú vzpriamené a dorastajú do dĺžky až 12 cm. Hmotnosť dospelého jedinca sa pohybuje okolo 4 kg, štandard povoľuje až 4,5 kg. Zvláštnosťou srsti je jej kolmý rast, vďaka tomu je nadýchanejší a pri pohladení máte pocit, že hladíte toho najkrajšieho plyšáka. Dĺžka srsti je 18 - 21 mm, farba je divoká hnedá, pripomínajúca gaštany. Oči aj pazúriky sú tmavo hnedé.
Slovenský sivomodrý rex (Rex Ss) - Ďalšie plemeno s veľmi krásnou srsťou. Pokojné, samice sú skvele sa starajúce matky, chov je nenáročný. Vznikol vďaka skríženiu rysa a kastorexa, k uznaniu došlo v roku 1964. Telo je zavalité len mierne, ale je valcovité, dlhé a dobre osvalené. Hlava krátka, zaguľatená a plná. Uši majú vzpriamenú polohu a dorastajú do dĺžky až 12 cm. Dospelý jedinec váži väčšinou okolo 4 kg, štandard ale povoľuje hmotnosť od 3,5 do 4,5 kg. Srsť je unikátna, rexovitá, kolmo vyrastajúca, veľmi hustá a pružná. Jej dĺžka je iba 1,8–2,1 cm, pesíky mierne prevyšujú podsadu. Jasným znakom je ale jej farba. Krycia farba má lesklú šedomodrú farbu s fialkastým nádychom, ktorá sa rovnomerne rozprestiera po celom tele.
Rex stredný (Rex) -Rex je krásne a u nás aj veľmi obľúbené plemeno, ktorého chov je výrazne rozšírený. Dospelý jedinec máva spravidla 4 kg, môže mať ale aj o kilo menej. Telo je typické pre stredné plemená, teda zavalité, valcovité a dobre osvalené so širokou a guľatejšou hlavou. Aj uši sú typicky vzpriamené, v dĺžke až 12 cm. Srsť má dĺžku okolo 2 cm, kolmo vyrastajúcu s plyšovým dojmom. Farba srsti je rôzna. Uznané sú desiatky farebných rázov a vyskytujú sa aj so strakatosťou.
Rex malý (MRex) - Plemeno z Ameriky, ktoré vzniklo až v roku 1986. Má typické telo, ale jemnejšieho vzhľadu. Zavalité, valcovité, s plnou a širokou hlavou. Ouška sú vzpriamené, s dĺžkou až 9 cm. Srsť je kratšia ako u väčších plemien, u malého rexa dorastá do 16 až 19 mm. Je taktiež kolmo rastúca, mäkká, hebká a pružná. Farba srsti je zhodná ako pri stredných rexoch, teda mnoho farebných variantoch, vrátane strakatosti. Farba očí aj pazúrikov je podľa farebného rázu srsti. Dospelý malý rex dosahuje hmotnosť 2 až 2,75 kg.
Rex zakrslý (ZRex) - Plemeno zakrpateného rexa vznikalo v medzivojnovom období, presný rok bohužiaľ nie je známy. Ale až v 90. rokoch minulého storočia sa zakrpatení rexi začali šíriť do sveta a ich šľachteniu bola venovaná potrebná starostlivosť. Typologicky je toto plemeno veľmi podobné hermelínovi. Má silne zavalité a krátke telo valcovitého tvaru, hlava je guľatá, široká a výrazná. Všeobecne majú samice o niečo jemnejšie tvary. Ideálna dĺžka vzpriamených uší je 5,5 cm. Srsť je naozaj krátka, maximálna dĺžka je 17 mm, väčšinou je to ale o niečo málo menej. Farebných rázov je opäť nespočetné množstvo, vrátane dalmatínskej strakatosti. Dospelý králiček váži 1,1 - 1,4 kg.
Starostlivosť a životné podmienky
Základom starostlivosti o akékoľvek zviera sú dobré životné podmienky, správne krmivo a veterinárna starostlivosť. Zajačik potrebuje dostatok miesta, ideálne spolužitie s ďalším jedincom svojho druhu a kontakt s vami ako s človekom. Predsa len, ak máte králika hlavne ako maznáčika, zvykajte ho na častý ľudský dotyk. Na žitie potrebuje svoje zázemie. Ideálne vonkajší vyteplený koterec s výbehom, prípadne priestrannú klietku s možnosťou výbehu doma. Počítajte minimálne 2,5 dĺžky zajačika ako dĺžku klietky. V prípade viacerých králikov v jednej klietke sa veľkosť násobí. Súčasťou koterca či klietky musí byť domček, nejaké prvky na preliezanie, mostík, hračky, okusovacie veci a samozrejme miska na krmivo, čistá voda a seno.
V prípade výbehov buďte ale dôslední. Vonkajší výbeh by mal byť ukotvený pevne k zemi, aby sa nedal nadvihnúť, ideálne ani podhrabať a bezpečie zaistíte zakrytím. Ideálne pletivom alebo iným bezpečným a nezničiteľným materiálom. Malí králiky sú ľahkou korisťou dravcov. Prejdite si aspoň očami trávu, kam králika púšťate, aby v nej nerástli jedovaté rastliny. Domáci výbeh je možný aj v otvorenom priestore, ale buďte ostražití. Elektrický kábel, izbové rastliny alebo vratké predmety môžu vášho chlpáča vážne zraniť.
Králiky sú všeobecne veľmi čistotní, neznášajú mokrú podstielku, nevyčistenú toaletu, mokré krmivo a podobne. Denne teda upravujte interiér ich príbytku. Starostlivosť je nenáročná, stačí pravidelne prečesávať srsť, aby v nej neboli dredy, smietka, kontrolujte stav pazúrikov, očí, uší a zubov. Minimálne raz za rok navštívte veterinára a nezabudnite na antiparazitiká. Aj keď s králikom nikam nechodíte, môže vám napríklad pes priniesť blchu alebo kliešť a je zarobené na problém.
Zdravie
Drvivá väčšina králikov má dobré a pevné zdravie, aj pri základnej starostlivosti nemajú sklony k závažnejším ochoreniam. Občas ich potrápi zažívanie, ale nejde o nič závažné. Vyhnite sa ale zatloustnutí, to môže spôsobovať rad vážnejších zdravotných problémov a nesplnenie požiadaviek na vystavovanie. Dodržte rady chovateľa, očkujte, dobre kŕmte a máte na 90% vyhrané 😊
Kŕmenie
Králiky milujú čerstvé lupenie. Šalát, bylinky, trávu, čokoľvek sa práve naskytne. Vďační sú aj za čerstvú zeleninu. Občas pridajte aj ovocie a denne podávajte nové krmivo v podobe zostavenej alebo kúpenej zmesi či granúl. Určite si nechajte poradiť od chovateľa, ktoré krmivá preferovať, pretože pokiaľ chcete s maznáčikom na výstavy, musíte dodržiavať farebné rázy srsti a tie môžu byť práve niektorými dobrotami ovplyvnené. Zároveň vám chovateľ poradí, ktoré krmivá sú pre dané plemeno osvedčené a dá vám aj vzorku.
Platobné metódy
