História
Ako už vieme, všeobecne králiky pochádzajú zo Španielska. Ich domestikácia je zaznamenaná už v 1. storočí pred naším letopočtom. Už od praveku boli veľmi vyhľadávanou lovnou zverou, dali sa ľahko uloviť, neboli nebezpeční a bola z nich aj koža. Starí Rimania chovali králiky už v odboroch, králičie mäso bolo pre nich mimoriadnou pochúťkou. Na Baleároch sa im ale chov vymkol z rúk a došlo k premnoženiu. Králiky bolo toľko, že likvidáciu dostala na starosti armáda. V stredoveku sa králiky chovali už v hospodárstvach, kde väčšinou pobehovali na voľno a živili sa tým, čo koňom a kravám vypadlo zo žľabu. Ich chovu nebola venovaná žiadna zásadná starostlivosť. Časom sa menil aj dôvod chovu králikov. V Anglicku okolo 17. storočia bol chov rozšírený s cieľom získania kvalitnej kožušiny, v 19. storočí sa ale králiky chovali predovšetkým kvôli mäsu. Záujmovému chovu králikov sa začalo dariť až na sklonku 19. storočia, predovšetkým v Anglicku a Francúzsku.
Tradícia chovu králikov v Českej republike je viac ako dvojstoročná. Počas prvej a druhej svetovej vojny sa do Čiech dostalo mnoho králičích plemien a ich chov sa veľmi rozšíril. Samozrejme pre dostupnosť mäsa. Až okolo roku 1966 sa verejnosť začala zaujímať o rôzne čistokrvné plemená, zložením ich krmiva a kvalitným chovom celkovo. 60. a 70. roky boli v ČSSR zlatou érou chovu králikov. Začali vznikať rôzne chovné farmy, spolky, výstavy a súťaže a naplno sa rozbehol chov králikov ako rodinných spoločníkov, nie iba ako hospodárskeho zvieraťa. A práve chovom a šľachtením vznikla aj skupina malých plemien králikov, ktorí sú predovšetkým v posledných rokoch na vzostupe. Stále ale ide o najmenej početnú skupinu zo všetkých plemien králikov.
Správanie a temperament
Králiky, predovšetkým tí malí, sa správajú veľmi ľahko. Od začiatku sú šľachtení predovšetkým ako maznáčikovia a spoločníci, preto je im vlastná veľká dávka ľudských dotykov, radi sa správajú, dokážu sa s vami aj hrať. Sú naozaj spoločenskí. Mimo koterca alebo klietky a krmiva nič viac nepotrebujú, nejde teda ani o výrazne finančne nákladného maznáčika. Vždy ale odporúčam kúpiť aspoň dvoch jedincov, nie sú to samotári. Potrebujú spolu komunikovať.
Vzhľad
Malí zajačikovia sa výrazne nelíšia od veľkých ani stredných. Zásadný rozdiel je iba veľkosť, tvar tela, srsť, tvar a postavenie uší, to je rovnaké, len je všetko v menších rozmeroch. Malí králikovia sa správajú predovšetkým ako výstavní jedinci alebo maznáčikovia. Ak sa rozhodnete pre zaobstaranie králikov aj ako maznáčikov, odporúčam vždy chovateľa. Zaplatíte za mláďa o niečo viac, ale máte istotu zdravého chovu, s dodržanými plemennými znakmi, dostanete veľa rád, odporúčaní a natrvalo radu po telefóne, keď bude treba. Chovateľ svoje zvieratá pozná.
Malý baran (MaB) - Malý baran je veľmi populárny plemeno. Je nenáročné, veľmi pekné, milé, vhodné aj pre začiatočníkov. Hlavným poznávacím znakom sú zvesené ušká, ktoré dorastajú, pri meraní cez hlavu, až do dĺžky 34 cm. Malý baran je robustný, s výraznou a širokou klabonosou hlavou. Má krátku srsť. Farebných rázov je uznaných mnoho, hmotnosť v dospelosti sa pohybuje najčastejšie okolo 3,2 kg. Plemeno bolo uznané v roku 1968.
Činčila malá (Čm) - Činčila malá je veľmi rozšírené a obľúbené plemeno. Dorastá do hmotnosti cca 3 kg, má silné a zavalité telo so silnou hlavou. Ouška sú vždy vzpriamené a dorastajú do 10,5 cm. Znakom sú hnedé oči a činčilové sfarbenie srsti, vrchná časť je šedo modrá, doplnená čiernym tieňovaním. Spodná časť tela je biela až ľahko šedobiela. Plemeno je uznané od roku 1921.
Dailenár (Dl) - Dailenár je veľmi obľúbené plemeno, zaujme predovšetkým roztomilým vzhľadom a divoko ohnivým sfarbením. Telo je valcovité a zavalité, so širokou a silnou hlavou, uši sú vždy vzpriamené a dorastajú do dĺžky 10,5 cm. Hmotnosť sa pohybuje najčastejšie okolo 3 kg, maximum je 3,25 kg. Oči sú vždy tmavo hnedé. Plemeno je vhodné aj pre začiatočníkov. Uznanie prebehlo v roku 1940.
Marburský (Ma) - Mierne zavalité telo, silné končatiny, krátka a široká hlava, šedo modrá farba a vzpriamené uši. To je Marburský králik. Ide o veľmi pekné plemeno s rovnomernou farbou, ale aj napriek nenáročnému chovu sa nikdy príliš nerozšíril. Predovšetkým v SR sa s ním stretneme skôr vzácne. Dorastá v dospelosti približne 3 kg a je uznané od roku 1924.
Český červený (Čč) - Bežne chované, nenáročné plemeno v krásne červenom sfarbení. Má zavalité a valcovité telo, silnú a širokú hlavu, vzpriamené uši s dĺžkou až 10 cm. V dospelosti dosahuje telesnú hmotnosť 2,5 - 3,25 kg. Väčšinou má ale do 3 kg. Plemenným znakom je krásne rovnomerné sfarbenie srsti v červenej farbe, na spodnej časti tela môže byť matnejšie, ale nemenej intenzívne. Plemeno je uznávané od roku 1959.
Rhönský (Rh) - Svojím vzhľadom úplne jedinečné plemeno – srsť bielej farby je nepravidelne prekreslená tmavou farbou. Môže ísť o pruhy aj rôzne fliačky. Laicky môžeme povedať, že je batikovaný. Jeho zavalité a široké telo nesú silné, krátke končatiny. Hlava je skôr guľatá a s výraznými skráňami. Uši sú vzpriamené, posadené blízko k sebe, dorastajúce do dĺžky až 10,5 cm.
Kuní (Ku) - Králik kuní je typický svojim kuním sfarbením. Reálne vyzerá tak, že okrajové časti tela sú tmavé, postupne smerom k stredu tela svetlé. Telo má valcovité, mierne zavalité, širokú hlavu a vzpriamené uši. Tie dorastajú do cca 11 cm. Hmotnostne dorastá do cca 3 kg.
Siamský (Si) - Siamský zajačik je skôr raritou. Chov tohto plemena nie je celkom jednoduchý, a tak nie je ani medzi chovateľmi príliš rozšírený. Vzhľadovo srsť vyzerá rovnako ako u siamskej mačky. Sfarbenie môže byť do žlta alebo do modra. Telo je zavalité, valcovité len mierne, hlava široká a uši sú vzpriamené, v dĺžke do 11 cm. Dorastajú do hmotnosti približne 3 kg. Bohužiaľ toto plemeno nebolo nikdy nijako výrazne rozšírené a táto situácia trvá dodnes.
Rys (Rys) - Raritné plemeno zajačika rysa bolo uznané už v roku 1922. Značí sa srsťou vo farbe rysa a šedomodrým okom so svetielkujúcim odleskom. Telo je typicky zavalité a valcovité, hlava široká a plná a uši vzpriamené. Ich dĺžka sa pohybuje v rozmedzí 9 až 11 cm. Hlavná farba je striebristo modrá, do nej sa prelína červenohnedá farba a podsada je čisto biela. Dospelí jedinec váži cca 3 kg.
Perlový (Pe) - Perlový zajačik je na chov nenáročný, ale ide o vzácne plemeno, len tak sa s ním nestretnete. Skrátka ešte nie je toľko populárny. Má krásne šedavé sfarbenie, odborne divoké modré, v dospelosti váži okolo 3 kg. Uši má vzpriamené, s dĺžkou do 11 cm. Pesíkovanie srsti je modrej a bielej, vytvára tak efekt zvaný „korenie a soľ“. Perlový králik je čisto výstavným plemenom.
Striebristý malý (S) - Striebristý malý králik má striebristú farbu v žltom a čiernom ráze alebo striebristosť v havanovitej farbe. Ide o veľmi obľúbené a početne chované plemeno, ktoré zvládne aj začínajúci chovateľ. Telo má zavalité, valcovité, hlava je široká a silná, nesie vzpriamené uši s dĺžkou 8,5 až 10,5 cm. Plemenným znakom je striebristosť srsti, ktorú tvorí pesíkovanie srsti vo farebnom a striebristo bielom tóne. Dospelí králiček dosahuje spravidla hmotnosť 3 kg.
Holandský (Ho) - Holandský králik je veľmi často sa vyskytujúce plemeno. Určite ste sa s ním už niekedy stretli. Jednoducho povedané, má jedinečné sfarbenie, kedy uši, bočné časti hlavy, panvicu a zadné končatiny sú sfarbené a ostatné časti sú biele. Z boku to vyzerá, akoby hlava a zadok bol tmavý a stred tela biely. Farebných rázov je ale viac. Zajačik má zavalité a valcovité telo, výraznú okrúhlu hlavu, krátku srsť a vzpriamené uši s dĺžkou až 11 cm. Dospelí králiček váži 2,5 až 3,25 kg.
Anglický strakáč (AS) - Plemeno, ktoré je podobné iným strakáčom, ale je ojedinelé a náročné na chov, nehodí sa pre začiatočníkov. Anglický strakáč má kresbu typického strakáča, je krátkosrstý a uznaných je hneď niekoľko farebných rázov. Dospelý jedinec váži väčšinou 3 kg, má širokú hlavu a zavalité valcovité telo. Uši sú vždy vo vzpriamenej polohe a dorastajú do dĺžky 9 až 11 cm. Podkladová farba je iba biela, kresba hlavy a kresba tela je vo farebnom ráze. U tohto plemena sa vyskytuje aj ojedinelá retiazková kresba na boku tela.
Trieslový (T) - Plemennou odlišnosťou sú trieslové znaky. Krycia farba je čierna, sýto modrá, sýto tmavo hnedá alebo svetlo pastelovo modrá s ľahkým hnedastým nádychom. Na tejto farbe sú potom červeno oranžové znaky, okolo očí, nozdier, medzisančí, uší a ďalších miest. Ide o nezameniteľné sfarbenie srsti. V dospelosti váži okolo 3 kg. Telo je zavalité, valcovité, so silnou a širokou hlavou. Uši sú vzpriamené, dorastajú do dĺžky až 11 cm. Farba očí zodpovedá farebnému rázu srsti.
Český čiernopesíkatý (Ččp) - Plemenným znakom je biela srsť s pesíkmi v čiernej farbe, ktoré prevyšujú dĺžku bielej srsti. Tvorí tak ľahko šedý závoj na inak čisto bielej srsti. Telo tohto králika je typicky zavalité a valcovité, so širokou a silnou hlavou. Dĺžka vzpriamených uší je do 11 cm. Český černopesíkatý králik vznikol v Českej republike vďaka pánovi Provazníkovi z Holic u Pardubíc. Uznania sa plemeno dočkalo v roku 1975. Ide o plemeno s nenáročným chovom, ale bohužiaľ s užším okruhom chovateľov.
Holíčsky modrý (Hm) - Ďalšie plemeno, ktoré vzniklo u nás, konkrétne na Hodonínsku. Uznané bolo v roku 1975. Telo je opäť zavalité, valcovité, s dobre osvalenou panvovou partiou, hlava je kratšia a guľatá. Aj toto plemeno má uši vzpriamené, dorastajúce do dĺžky 10 cm. Farba srsti je svetlo modrá, oči sú potom šedo modré. V dospelosti váži okolo 3 kg. Bohužiaľ ide o vzácne sa vyskytujúce plemeno, hoci v západných krajinách zažíva v posledných pár rokoch značný boom, u nás oň väčší záujem nikdy nebol. A je to škoda.
Ruský - Ruský králik tiež patrí k tým, ktorých spoznáte ľahko. Má tzv. ruské sfarbenie, ktoré sa odlišuje tým, že králik má sfarbené uši, nos, spodnú časť končatín a chvostík. Zvyšok tela je biely. Sfarbenie je čierne, modré alebo havanovité. Hoci nie je presne známy vznik tohto plemena, patrí k vôbec prvým formám králika domáceho. Ruský králik patrí k skôr menším zástupcom, dorastá do hmotnosti 2,5 až 3 kg, ale väčšinou je to skôr menej ako 3 kg. Má valcovité a mierne zavalité telo, širšiu hlavu a uši sú vzpriamené a viac pevné, dorastajúce do dĺžky 10 cm. Oči tohto králika sú spravidla červené.
Starostlivosť a životné podmienky
Malí králiky sa v našej krajine správajú skôr ako maznáčikovia. Preto sa často stretávame s ich chovom doma, nie vonku. Ak teda aj vy chcete zajačika do bytu či domu, voľte veľkú klietku. Naozaj veľkú, aj pokiaľ ide práve o malé plemeno. Ako som už uviedla, dobré je chovať králiky aspoň v páre. Počítajte minimálne 2,5x dĺžku králika ako predvolenú dĺžku klietky. Pokiaľ ale bude väčšia, tým lepšie. Zajačik potrebuje ale dostatok miesta na voľný pohyb, takže musíte mať kam ho vypustiť. Ideálna je ohrádka alebo koterec, postačí ale aj výbeh po byte, pokiaľ máte všetko dobre zabezpečené. Predovšetkým elektrické zásuvky, malé otvory, chemické prípravky a podobne. Najlepším riešením ale zostáva vonkajší koterec so zateplením ak tomu priestranný výbeh zabezpečený pred vniknutím iných zvierat a vtákov a aspoň čiastočne zakrytým proti slniečku. Nezabúdajte na vyžitie, králiky chcú nejakú zábavu - obhrýzanie, rechtacie loptičky, domček s prielezkou, mústok atď. Koterec s výbehom ale odporúčam pevne spojiť so zemou, aby nedošlo k poraneniu nadvihnutím alebo k podhrabaniu sa.
Všeobecne chov a starostlivosť nie je náročná. Základom je kvalitné krmivo, dostatok priestoru, veterinárna starostlivosť a občasná kozmetická starostlivosť v podobe česania srsti, kontroly zubov a pazúrikov. Myslite ale na to, že králiky si potrpia na čistotu. Neznáša mokrú podstielku, špinavú vodu a nevyčistenú toaletu.
Zdravie
Králiky všeobecne platia za zdravé a odolné zvieratá. Pri naočkovaní, správnom kŕmení a dostatku pohybu nebudú spravidla ničím trpieť. Nemajú ani žiadne zvláštne sklony k určitým ochoreniam. Najznámejším strašiakom je králičie mor a myxomatóza. Na obe tieto choroby sa ale králiky očkujú v mláďacom veku a nakaziť sa tak nemôžu. Zriedka vyskytujúce sa choroby sú ušný svrab, infekčná nádcha a problémy spojené s trávením. Okrem tráviacich problémov sa jedná o choroby, ktoré si králiky odovzdávajú. Pokiaľ máte uzavretý chov, nemusíte sa obávať. U plemien, ktoré sú viac žravé a menej aktívne, hrozí zatloustnutí. To samozrejme neprospieva nikomu a ničomu, trpia orgánmi aj pohybový aparát.
Kŕmenie
Ak sú králiky v chove čisto ako maznáčikovia, postačí, keď im kúpite kŕmnu zmes pre nich určenú a doplníte ju čerstvou dávkou šalátu, byliniek, trávy a zeleniny. Seno a čistá voda musí byť k dispozícii neustále, králik sa kŕmia v priebehu celého dňa. Pokiaľ ale budete mať vyššie ambície napríklad na výstavách, v chove a podobne, odporúčam sa pri zostave krmiva spojiť s chovateľom, od ktorého zviera budete mať, alebo iného, ktorý sa s daným plemenom venuje výstavám. Krmivo môže mať zásadný vplyv na farbu srsti, osvalenia, niektoré plemená sú náročnejšie na jadrové krmivá, iné nie. Skrátka, nechajte si poradiť, pokiaľ skúsenosť nemáte.
Platobné metódy
