História
Králiky všeobecne pochádzajú z oblasti Španielska, ich domestikácia je zaznamenaná už v 1. storočí pred naším letopočtom. Už od praveku boli veľmi vyhľadávanou lovnou zverou, dali sa ľahko uloviť, neboli nebezpeční a bola z nich aj koža. Starí Rimania chovali králiky už v odboroch, králičie mäso bolo pre nich mimoriadnou pochúťkou. Na Baleároch sa im ale chov vymkol z rúk a došlo k premnoženiu. Králiky bolo toľko, že likvidáciu dostala na starosti armáda. V stredoveku sa králiky chovali už v hospodárstvach, kde väčšinou pobehovali na voľno a živili sa tým, čo koňom a kravám vypadlo zo žľabu. Ich chovu nebola venovaná žiadna zásadná starostlivosť. Časom sa menil aj dôvod chovu králikov. V Anglicku okolo 17. storočia bol chov rozšírený s cieľom získania kvalitnej kožušiny, v 19. storočí sa ale králiky chovali predovšetkým kvôli mäsu. Záujmovému chovu králikov sa začalo dariť až na sklonku 19. storočia, predovšetkým v Anglicku a Francúzsku. Tradícia chovu králikov v Českej republike je viac ako dvojstoročná. Počas prvej a druhej svetovej vojny sa do Čiech dostalo mnoho králičích plemien a ich chov sa veľmi rozšíril. Samozrejme pre dostupnosť mäsa. Až okolo roku 1966 sa verejnosť začala zaujímať o rôzne čistokrvné plemená, zložením ich krmiva a kvalitným chovom celkovo. Začali vznikať rôzne chovné farmy, spolky, výstavy i súťaže a naplno sa rozbehol chov králikov ako rodinných spoločníkov, nie iba ako hospodárskeho zvieraťa. A práve chovom a šľachtením vznikla aj skupina veľkých králikov.
Do Čiech sa králiky prvýkrát dostali z dnešného Nemecka, kde sa králik povie Kaninchen, postupne ľudovou etymológiou sa vyvinul názov králik. Svoju zásluhu na tom má aj zámena slova Kaninchen za Königchen, kedy König znamená „kráľ“.
Správanie a temperament
Stredne veľké králiky sú o niečo aktívnejšie ako ich väčší príbuzní. Všeobecne možno povedať, že čím menšie, tým aktívnejšie. Aj tu ale platí, že pokiaľ je králik od mala zvykaný na ľudskú spoločnosť, správanie a dotyk, je skvelým maznáčikom. Králiky nie sú samotári, takže vítajú akúkoľvek spoločnosť, navyše ľudia majú v obľube. Stredné plemená králikov ako miláčikov a parťákov chováme hlavne v prípade, že s nimi chceme jazdiť po výstavách alebo športovať. Áno, športovať. Nemyslíme tým, že si pôjdete spolu korčuľovať alebo hrať tenis, ale taký králičie hop je doménou hlavne stredných králikov. Veľmi dobre sa cvičia, majú veľa energie a radi ju za nejakú dobrotu využijú napríklad pri skákaní. Králiky sú milé a neagresívne zvieratá, pokiaľ nepočítame dupanie a občasné poskakovanie, tak sú aj tichšie. Radi sa nechajú pohladiť, pochovať, len pozor na pazúriky.
Vzhľad
Vzhľad králikov stredných plemien sa na prvý pohľad nijako zásadne nelíši od ostatných druhov. Dokonca najväčší zástupca stredných plemien môžete vďaka jeho veľkosti mylne zaradiť do králikov veľkých. Tvar tela, hmotnosť, tvar a veľkosť uší, to všetko môže byť na prvú dobrú takmer totožné. Pokiaľ ale budete vzhľad sledovať viac, všimnete si trochu menej zavalitých tvarov tela, skôr vzpriamených uší, aktívnejšieho správania a veľmi dobre osvaleného tela so širšou hruďou. Vždy majú ale veľmi silné nohy a kratší krk.
Anglický baran (AB) - Anglický baran má veľké zvesené uši, ktoré majú otvory obrátené dopredu. Má vôbec najväčšie uši zo všetkých plemien králikov. Ľahko ho tak spoznáte. Uvidíte ho skôr ale len na obrázku, ide o veľmi vzácne plemeno, ročne sa registruje iba pár mláďat, v roku 2019 ich bolo osemnásť. Hmotnosť v dospelosti je 4,25 až 5,25 kg, bežne ale majú okolo 4,5 kg. Srsť je krátka a má mnoho rôznych farebných variant.
Míšenský baran (MB) - Rovnako ako ďalší barani má zvesené uši. Tie sú ale pevné a otvor nesmeruje dopredu. Majú širokú hlavu, výrazne zavalité telo. Dorastajú do hmotnosti 4,5 až 5,5 kg, majú krátku srsť a uznáva sa iba v striebristých tónoch. Ide o nenáročné, ale vzácne plemeno. Vyskytuje sa v počtoch jednotlivých kusov, maximálne málo desiatkach kusov.
Francúzsky striebristý (Fs) - Francúzsky striebristý králik patrí medzi veľmi vzácne plemená, v roku 2019 u nás boli registrované iba štyri mláďatá. Je striebristý s tmavými partiami, ktorými sú najmä uši, labky a oblasť nosa. Telo je mierne pretiahnuté, ľahko zavalité, uši sú vzpriamené a dosahujú až 14,5 cm dĺžky. Dorastá do hmotnosti 4,5 až 5,5 kg. Oči sú vždy tmavo hnedé.
Veľký svetlý striebristý (Vss) - Toto plemeno pozná asi väčšina z nás, minimálne tí, ktorí u babičky pozerali do králikárne. Vss je veľmi rozšírené a obľúbené plemeno. Je celý šedo strieborný, telo má mohutné, valcovité a dobre osvalené. Uši sú vzpriamené. Srsť je pesíkovaná, laicky môžeme povedať, že je melírovaná. Na dotyk hebučká, kratšia. Vss má podľa štandardu hmotnosť 4,5 až 5,5 kg a tmavo hnedé oči.
Nemecký veľký striebristý (Nvs) - Opäť skôr vzácne plemeno, ktoré pochádza skutočne z Nemecka. Tmavo šedo strieborné plemeno so zavalitým telom, valcovitého tvaru, rovnomerne a veľmi dobre osvalené. Hlava je silná so širokým čelom. Uši sú vzpriamené, pevné a merajú do 14,0 cm. Dospelý jedinec má 4,25 až 5,25 kg, bežná hmotnosť je ale 4,5 kg. Srsť je kratšia, znakom je striebristosť. Hlavná farba je divoko sfarbená, čierna, modrá, havanovitá alebo žltá. Striebristosť má na svedomí opäť sfarbenie niektorých pesíkov.
Činčila veľká (Čv) - Činčila veľká patrí medzi najbežnejšie a najrozšírenejšie králičie plemená u nás. Jej chov je veľmi nenáročný, dá sa odporučiť aj začiatočníkom. Hmotnosť sa bežne pohybuje medzi 4,5 a 5,5 kg, najčastejšie je to ale hmotnosť okolo 5 kg. Srsť je krátka, mäkká, činčilovo sfarbená, kedy vrchná časť je šedo modrá s čiernym tieňovaním. Oči sú vždy tmavo hnedé. Uši sú v pozícii vzpriamené, hlava silná a široká, telo je výrazne mohutné a zavalité.
Činčila veľká modrá (Čvm) - Ide o veľmi mladé plemeno, jeho šľachtenie sa začalo až v roku 1998 a uznané bolo v roku 2006. Stavbou tela, vzhľadom aj ušami je takmer zhodná s činčilou veľkou, ale ako názov hovorí, má modro činčilovú srsť. Hmotnostne sa pohybuje od 4,5 do 5,5 kg, ale oči má spravidla šedomodré.
Meklenburský strakáč (Ms) - Meklenburský strakáč je veľmi pekné plemeno králika. Predovšetkým v červenom prevedení. Podľa názvu je možné ľahko odvodiť, že jeho srsť je strakatá. Chov je ľahký a obľúbenosť tohto plemena je vysoká a navyše stále rastie. Telo má zavalité, valcovitého tvaru, rovnomerne osvalené, hlava je výrazná a široká. Vzpriamené uši dorastajú do dĺžky 14,5 cm a hmotnosť sa pohybuje najčastejšie okolo 5 kg.
Viedenský modrý (Vm) - Viedenský modrý králik je veľmi obľúbený, rozšírený, je nenáročný na chov a má veľmi príjemný vzhľad. Vyznačuje sa tmavo modrým sfarbením, je o niečo menší, spravidla dorastá do hmotnosti okolo 4,5 kg. Má výraznú a širokú hlavu, zavalité valcovité telo, vzpriamené uši dorastajú do približne 13 cm. Táto charakteristika je spoločná všetkým králikom nesúcim meno Viedenský. Srsť je krátka, tmavá a skôr matná, oči spravidla šedo modré.
Viedenský čierný (Vč) - Viedenský čierny má rovnakú charakteristiku ako Viedenský modrý. Ako bolo povedané, telo, uši, chov a ďalšie sú zhodné. Líšia sa iba farbou srsti a farbou očí. Srsť je temne čierna s miernym leskom a oči tmavo hnedé.
Viedenský bielý (Vb) - Viedenský biely má tiež typickú charakteristiku pre Viedenské králiky. Uši dorastajú cca do 12 cm a sfarbenie srsti je čisto biele, oči má modré. Plemeno Viedenský biely je zo všetkých Viedenských najmenej rozšírený.
Viedenský šedý (Vš) - Aj Viedenský šedý má rovnaké telo, hlavu aj uši. Opäť je jediným rozlišným znakom jeho sfarbenia srsti a očí. Nenechajme sa ale pomýliť, farba je v skutočnosti hnedá s tieňovaním. Samotná podsada je ale modrá. Oči majú tmavo hnedú farbu.
Viedenský modrošedý (Vmš) - Posledný zástupca Viedenských králikov je modrošedý. Jeho srsť je divoko modrá, zátylkový klin je do hneda, oči šedo modré. Modrošedá varianta sa vyskytuje skôr ojedinele, avšak na chov tento králik tiež náročný nie je.
Hototský biely (Hb) - Hototský biely králik je nezameniteľný. Má čisto bielu srsť a okolo očí tmavo čierne kruhy. Telo s polovysokým postojom je zavalité, valcovité, krásne rovnomerne osvalené. Na čele aj nose je hlava širšia, oči sú tmavo hnedé. Štandardná hmotnosť je medzi 4 a 5 kg. Uši dorastajú do 12 až 13 cm. Srsť je krátka s plemenným znakom hototskej strakatosti. Tým sú 3 až 5 mm široké krúžky okolo očí v čiernej farbe, zvyšok tela je výhradne biely.
Český albín (ČA) - Český albín je bežne chované plemeno bez zvláštnych nárokov. Má veľmi kvalitnú kožušinu. Mierne pretiahnuté telo s dlhším chrbtom zakrýva čisto biela srsť, mierne pretiahnutá hlava je v oblasti čela i nosa širšia. Dorastá do hmotnosti 4 až 5 kg a vzpriamené uši majú dĺžku okolo 12,5 cm. Oči sú spravidla červené.
Novozélandský červený (Nč) - Sýto červené plemeno, ktoré ihneď zaujme. Ide o veľmi vzhľadného králika s valcovitým a mierne zavalitým telom. Hlava je celkovo široká a uši sú vzpriamené, v dĺžke 11 až 12,5 cm. Oči sú tmavo hnedé. Ide o často chované plemeno, je nenáročné a teší sa stále rastúcej popularite.
Novozélandský bielý (Nb) - Novozélandský biely králik je v Českej republike bežne chovaným plemenom. Telo je výrazne zavalité, mohutné, valcovitého tvaru, rovnomerne osvalené, bez dobre viditeľného krku. Srsť je krátka, čisto biela, oči červené. Uši sú mimoriadne pevné, vzpriamené a dorastajú do dĺžky 10 až 11 cm. Hmotnosť sa pohybuje u dospelého jedinca medzi 4 a 5 kg.
Burgundský (Bu) - Burgundský králik je tiež veľmi krásne plemeno. Je bežne dostupné a často chované. Farba jeho krátkej srsti je príjemne žltá, má pretiahnutejšie telo s dlhším chrbtom, kvalitné osvalenie a polovysoký postoj. Uši sú vzpriamené a pevné, merajú spravidla 12,0 až 14,0 cm. Hmotnosť dospelého jedinca je podľa štandardu 4,25 až 5,25 kg. Všeobecne platí, že čím sýtejšia žltá farba srsti, tým lepšie. Oči sú vždy hnedé.
Kuní velký (Kuv) - Hoci ide o nenáročné plemeno, nie je príliš rozšírené. Typickým znakom je tzv. kuní modré alebo kuní hnedé sfarbenie, kedy okrajové časti tela sú tmavšie. Spravidla čelo, uši, nohy a chvostík. Na chrbte je jasný kuní pruh v modrej alebo hnedej farbe. Uši sú vzpriamené, dorastajú do dĺžky 11 až 12 cm. Tvar tela je valcovitý, zavalitý a osvalenie je rovnomerné. Oči môžu mať farbu tmavo hnedú alebo šedomodrú, zrenica je ale karmínová a výrazná.
Siamský veľký (Siv) - Hoci Siamský veľký králik nie je tak bežný, ide o české plemeno. Jeho sfarbenie nesie siamské znaky, to znamená, že okrajové časti sú tmavšie ako zvyšok tela, ktorý býva v pastelovom odtieni. Telo je rovnomerne osvalené, valcovité a zavalité. Hlava je široká a výrazná, uši vzpriamené v dĺžke 11 až 12 cm. Hmotnosť v dospelosti dosahuje približne 4,5 kg, štandard udáva 4 až 5 kg. Srsť je krátka, okrajové časti tela sú hnedasté alebo šedomodré.
Kalifornský (Kal) - Plemeno Kalifornský králik je jedným z najrozšírenejších u nás. Určite ste ho už videli, typickým znakom sú čierne uši, čierne labky aj chvostík a čierne miesto pri ňufáku. Pokiaľ tieto znaky nie sú čierne, tak budú modré alebo havanovité. Telo tohto králika je spravidla valcovité a zavalité, dobre osvalené, preto tiež vysoká obľuba. Srsť je krátka, hmotnosť sa pohybuje medzi 4 a 5 kg. Oči sú červené. Zvláštnosťou tohto plemena je náchylnosť na slnečný svit. Ten môže spôsobiť reznutie srsti.
Nitranský (Ni) - Nitriansky králik sa považuje za vzácne sa vyskytujúce plemeno. Plemennou odlišnosťou sú ruské znaky v modrej farbe. Hlava je široká vo všetkých častiach, telo je zavalité a valcovité, s dobrým osvalením. Uši sú pevné, vzpriamené, v dĺžke 11 až 12 cm. Srsť je krátka, s ruskými znakmi, keď okrajové časti sú modré a zvyšok tela biely. Oči sú červené.
Zemplínský (Ze) - Veľmi krásne plemeno králika s pastelovo červenou farbou srsti, s ľahko modrým nádychom. Ide o vzácne plemeno, ktoré nie je vhodné pre začínajúcich chovateľov. Podľa štandardu by mala hmotnosť dospelého jedinca byť v rozmedzí 4,25 až 5,25 kg. Uši sú vzpriamené, dorastajúce dĺžky 11 až 12 cm. Ako väčšina stredných plemien má aj Zemplínske zavalité a valcovité telo so širokou hlavou a plnými skráňami.
Japonský (J) - Japonský králik je plemeno, ktoré si so žiadnym iným nepomýlite. Plemenným znakom je pravidelná dvojfarebná kresba srsti. Buď sa žltooranžový alebo bielym podkladom. Kresba je v pruhoch, takže Japonský králik vyzerá trochu ako zebra v hnedom prevedení. Je ale veľmi náročný na chov, jeho výskyt je tak úplne ojedinelý a naživo sa s ním zrejme nestretnete. Je o niečo menšia ako väčšina stredných králikov, jeho hmotnosť dosahuje spravidla 4 kg. Tvar tela je mierne zavalitý, valcovité, dobre a rovnomerne osvalené. Hlava je silná, široká, uši vzpriamené s dĺžkou 11 až 13 cm. Hlava je farebne rozpolená, a to v strede, keď farba uší je striedavá. Napríklad vľavo žltá polovica hlavy ak nej čierne ucho.
Trojfarebný strakáč (TS) - Toto plemeno je podobné Českému strakáčovi, je strakatý, ale škvrny sú čiernožlté. Ide o vzácne plemeno, určené pre skúsených chovateľov. Hmotnosť sa pohybuje medzi 3,75 a 4,75 kg, telo je mierne zavalité a valcovité. Vzpriamené uši dorastajú do dĺžky až 13 cm. Späť k farbe srsti - podkladová farba je vždy biela, kresba na hlave sa skladá z pravidelných očných krúžkov, skráňových škvŕn, motýlika na nose a pigmentovaných uší. Ku kresbe tela patrí neprerušovaný chrbtový pruh. Pazúriky sú čisto biele a oči hnedé.
Český luštič (ČL) - Český lúštič nie je často chovaným plemien, ale na chov náročný nie je. Farba srsti je špinavo žltá, v miestach, kde je srsť kratšia, je farba tmavšia. Jedná sa o menšie plemeno, bežne dorastá do hmotnosti okolo 3,75 kg. Telo je typicky valcovité, mierne zavalité, dobre osvalené s polovysokým postojom. Uši sú vzpriamené a dorastajú do dĺžky 12 cm. Oči sú hnedo modré alebo šedo modré.
Český strakáč (ČS) - Český strakáč, hoci to nie je práve ľahko chovateľné plemeno, je veľmi obľúbený a pomerne rozšírený. Podľa názvu je jasné, že srsť je strakatá, dokonca je uznaná v 23 rôznych farebných rázoch. Zavalité telo, valcovitého tvaru, rovnomerne osvalené, s výraznou hlavou a polovysokým postojom. Uši sú vždy vzpriamené, dorastajú do dĺžky 10 až 11 cm. Srsť je krátka, s pravidelnou anglickou strakatosťou (lokus K), podkladová farba je biela. Na chrbte je silný neprerušovaný pruh. Znaky musia byť jasne viditeľné, ohraničené a na boku sa musia vyskytovať v počte 4 až 6. Farba očí zodpovedá farebne k srsti a pazúriky sú spravidla biele.
Aljaška (Al) - Nenáročné, menej často sa vyskytujúce plemeno čisto čiernej farby. Telo je výrazne zavalité, valcovité, veľmi dobre osvalené. Hlava je výrazná, široká, uši vzpriamené s dĺžkou do 11 cm. Zvláštnosťou Aljašky je veľmi hustá srsť s pevnými pesíkmi, krásny lesk a mimoriadna kvalita srsti. Dorastá spravidla hmotnosti okolo 3,5 kg, oči sú vždy hnedé.
Havana (Ha) - Havana je vzhľadovo veľmi milé plemeno, nenáročné na chov ale nie príliš rozšírené. Farba srsti je sýto a tmavo hnedá. Hmotnosť dospelého jedinca dosahuje približne 3,5 kg, telo je značne zavalité, valcovité a taktiež rovnomerne osvalené, hlava je veľmi výrazná a široká. Uši s dĺžkou 12 cm sú vzpriamené. Dúhovka očí je hnedá, zrenica čierna s krásnym miernym fialovo červeným odleskom.
Durynský (Du) - Durínsky králik má jemné hnedo oranžové sfarbenie s kamzičími znakmi, ktoré sú jemne ohraničené, pesíky majú tmavé konce. Hmotnosť dospelého jedinca sa pohybuje okolo 4 kg, prípustná hmotnosť je 3,50 až 4,25 kg. Telo je rovnomerne osvalené, zavalité a valcovité, hlava je široká so vzpriamenými ušami s dĺžkou 10 až 12 cm. Oči má vždy hnedé.
Bílopesíkatý (Bí) - Nádherný králik nezameniteľného vzhľadu. Jeho farba je čierna, zaujímavosťou a plemenným znakom je potom biele pesíkovanie, biele olemovanie nozdier a skrania, medzisaničí, úzke očné krúžky, lemovanie uší aj ich vnútorných strán, vnútorné plochy hrudných a panvových končatín, malý zátylkový klin, dve škvrny pri koreni uší, brucho a spodina pierka a ešte biele končeky pesíkov na bokoch do polovice výšky bokov; prsty sú bielo lemované, prsia sú premiešané. Základnou farbou je čierna, vyskytuje sa ale aj modrá a havanovitá a marburská. Telo je valcovité, zavalité ale elegantné, s výraznou a plnou hlavou, uši sú vzpriamené, veľmi pevné a dorastajú do dĺžky 10 až 12 cm. Dorastá do cca 4 kg. Ide o vzácne chované plemeno, ale nie je náročné na chov.
Moravský biely hnedooký (Mbh) - Nenáročné plemeno Moravského bieleho hnedookého králika je, ako názov hovorí, čisto biele s hnedými očami. Štandard udáva hmotnosť 3,25 až 4,25 kg, ale bežne dorastajú skôr k 3,5 kg. Má normálnu krátku srsť s bielou podsadou, telo je zavalité, dobre osvalené a skôr valcovité.
Zaječí (Za) - Nezameniteľné plemeno, ktoré tiež spoznáte na prvú dobrú. Vysoký postoj, štíhle a dlhé telo s výraznou hruďou, dobre osvaleným chrbtom, špicatá trojuholníková hlava, uši sú vzpriamené s dĺžkou až 14 cm. Srsť je veľmi priľahlá k telu, jej farba má hneď niekoľko prevedení. V dospelosti sa hmotnosť pohybuje okolo 4 kg.
Športový králik- Ide o športového rexa, ktorý je temperamentný a aktívny, chová sa predovšetkým na športové účely. Predovšetkým králičie hop. Určite voľte ale jedinca s PP, ktorý má výkonných rodičov. Tak si zaistíte jedinca s dobrým predpokladom. Keďže sa ale chová pre športový výkon a nie vzhľad, nie je jasne daná farba, vzhľad ani presné hmotnostné rozmedzie.
Starostlivosť a životné podmienky
Chov a starostlivosť o stredne veľké králiky je prakticky rovnaká ako u inak veľkých králikov. Len sa líši predovšetkým veľkosť výbehu. Teda tá minimálna, za viac priestoru bude králiček vždy jedine rád. Pri chove doma, čo je u týchto plemien častejšie, voľte priestrannú klietku. Mala by byť minimálne 2,5x dlhšia ako telo králika. Zaistený musí byť aj voľný výbeh. Buď veľká ohrádka, rozbeh po byte alebo pravidelný pobyt vonku v tráve, ale v zakrytom výbehu. V tomto prípade určite nepodceňte antiparazitnú ochranu. Na chov vonku voľte priestranný a zateplený koterec s neobmedzeným prístupom do výbehu. Odporúčame ale pre bezpečie králikov voliť pevné a kvalitné materiály a koterec s výbehom mať pevne ukotvený k zemi, ideálne so základmi. Zajačik sa môže skúšať podhrabať alebo môže ohrádku zdvihnúť a zraniť sa. Výbeh musí ponúkať aspoň 3 m na jedného zajačika. Vo výbehu aj klietke majte aktivity. Stredné plemená sú totiž nielen maznavé, ale pomerne aktívne a zvedavé a chcú sa hrať a baviť sa. Takže rôzne preliezacie domčeky, okusovacie veci, loptičky a preliezačky.
Krmivo volíme kvalitné. Predsa len, nejde o 50kg psa, takže spotreba krmiva je malá, a preto si doprajeme ten luxus, že volíme to najlepšie. A ak máte s králikom športové ambície, je to nutné.
Králiky nie sú všeobecne náročné na chov, pokiaľ im doprajete pravidelnú veterinárnu starostlivosť, kvalitné krmivo a vrelú náruč, budú spokojní. Treba však zdôrazniť, že stredné plemená králikov si potrpia na čistotu. Misok, klietky, koterce, výbehu aj podstielky. Skrátka všetko musí byť suché, čisté a udržiavané. Pri voľnom pohybe v byte nezabúdajte na to, že králik môže začať hlodať, na čo príde. Okrem materiálnych škôd môže ísť aj o zdravie alebo dokonca život králika. Preto strážte, že nemá prístup k elektrickej zásuvke, káblom, chémii a podobne.
Zdravie
Králiky všeobecne platia za zdravé a odolné zvieratá. Nemajú ani žiadne zvláštne sklony k určitým ochoreniam. Najznámejším strašiakom je králičie mor a myxomatóza. Na obe tieto choroby sa ale králiky očkujú v mláďacom veku a nakaziť sa tak nemôžu. Zriedka vyskytujúce sa choroby sú ušný svrab, infekčná nádcha a problémy spojené s trávením. Okrem tráviacich problémov sa jedná o choroby, ktoré si králiky odovzdávajú. Pokiaľ máte uzavretý chov, nemusíte sa obávať. U plemien, ktoré sú viac žravé a menej aktívne, hrozí priberanie. To samozrejme neprospieva nikomu a ničomu, trpia orgánmi aj pohybový aparát. Preto neprekrmujeme!
Kŕmenie
Nemusíte zisťovať špeciálne suroviny, jedinečné požiadavky plemena – väčšina plemien stredných králikov je na surovinové zloženie krmiva nenáročná. Preto dbáme na kvalitu. Volíme kŕmnu zmes, najlepšie vám poradí chovateľ, od ktorého zajačika máte. Tú doplňte čerstvými bylinkami, trávou, zeleninou, ďatelinami a tiež šalátom, občas pridajte kúsok ovocia. V zásobe majte sušenú zeleninu. Suché seno a čerstvá čistá voda je nevyhnutnosťou po celý deň. Odporúčame vodu podávať v ťažkej, ideálne kameninovej miske. Pitie z misky je pre králiky príjemnejšie ako zo zvislých pítok. Králiky nemajú pravidelný režim v kŕmení, vyhovuje im stály prísun krmiva v malom množstve. Takže vlastne sa môže zdať, že celý deň uždibujú. Je to ale ich prirodzený a pohodový štýl kŕmenia.
Platobné metódy
